Březen 2007

Kupanie morcata

31. března 2007 v 20:18 | Silvia |  Morčatá

4. Kúpeľ

Morčatá za normálnych okolností nie je treba vôbec kúpať. Treba im ale udržovať klietku stále v čistote. Morčatá sa bežne čistia sami - labkami sa občas umývajú. Morča treba okúpať len vtedy, keď je špinavé alebo príliš zapácha.
Dodržte nasledovný postup:
1. Pripravte si handru, do ktorej morča po kúpeli zabalíte2. Šampón používajte len určený šteniatkam, jediný je jemný k ich jemnej srsti3. Nastavte vlažnú vodu a namočte morča, celá hlava musí ostať suchá po celé umývanie!
4. Našampónujte ho, nechajte šampón chvíľu pôsobiť a umyte5. Vyfénujte ho aspoň čiastočne, vždy majte pred fénom ruku, aby ste ho nepopálili6. Zabalte do handry, najlepšie keď necháte v kúpelni vo vyhriatom vzduchu úplne dosušiť

panda

31. března 2007 v 20:15 | Silvia |  Ochrana zvierat

Meno morcata

31. března 2007 v 20:12 | silva |  Morčatá
Ako dostalo morské prasiatko, čiže morča, svoje meno?
O možnom pôvode dosť zvláštneho názvu pre hlodavca sa už popísalo kadečo: "Zviera podobné prasťu, ktoré k nám prišlo zo zámoria," je najobľúbenejší výklad, hovorilo sa však aj o skomolení iného názvu. Prirovnanie k prasiatku je pochopiteľné pri dôkladnejšom pozorovaní pohybov zvieratka, alebo ak pomyslíme na ich kvíkavé zvuky. Možné však je aj to, že dnešné pomenovanie sa postupne vyvinulo z podobne znejúceho slova s celkom odlišným významom, podobne ako pri mačiakovi zelenom, ktorý sa po nemecky volá Meerkatze, čo by sme mohli preložiť ako morská mačka, ale ako druh opice nemá nič spoločné s mačkou ani s morom. Jeho názov sa vyvinul z pôvodného indického slova "marcata", ktoré znamená jednoducho "opica". Existuje ešte aj ďalšie možné vysvetlenie. V staroveku a v stredoveku sa novoobjavené druhy zvierat porovnávali vždy s už známymi druhmi a často boli pomenovávané podľa nich, čo sa neskôr často ukázalo ako zoologicky nesprávne; napr. morský lev v skutočnosti nie je nijaký lev a podobne. Hromadné podstatné ldnn "prasa" sa vtedy často používalo pre zvieratá patriace do najrozličnejších príbuzenských okruhov, ktoré mali iba zaoblený tvar tela a vo väčšine prípadov krátky chvost. Ktorý výklad je skutočne správny, nebude možné zistiť asi nikdy. Názov morské prasiatko je v nemeckej rečovej oblasti pevne zakotvené a pochybujem, že ho bude možné nahradiť zoologicky správnym názvom. V iných jazykoch však sú tieto snahy; v Anglicku sa dnes už takmer nehovorí o "guinejskom prasiatku" ale o "cavy". Aj v Holandsku sa presadilo "cavia" oproti staršiemu názvu "meerzwijn". Na Slovensku sa starý názov morské prasiatko takmer vôbec nepoužíva a nahradilo ho kratšie morča. Je zbytočné uvažovať o tom, či bol názov "morské prasiatko" vhodný, alebo nie - zviera sa tak jednoducho nazývalo. A ktorý milovník zvierat húta o tom, prečo sa pes volá pes...?

Medvede

31. března 2007 v 20:07 | Silvia |  Ochrana zvierat
V porovnaní so susediacimi krajinami je slovenská populácia medveďa hnedého síce stále bohatá, čo však neznamená, že nie je ohrozená. Medveď hnedý je v našom štáte chránený živočíšny druh (ohrozený druh s celoročnou ochranou). Vplyvom ľudskej činnosti, rozširovaním turistických zón a aktivity človeka sa prirodzené teritórium medveďa hnedého zmenšuje, neregulovaným zberaním plodov, zasahovaním do pôvodného biotopu i rozširovaním pasienkov hospodárskych zvierat strácajú medvede prirodzené podmienky na život a stávajú sa pre človeka škodnými a nebezpečnými. Každoročne sa potom objavuje niekoľko prípadov synantropných - ľudovo povedané - kontajnerových medveďov, ktoré prispôsobujú novej situácii svoj spôsob obživy tým, že sa priživujú najmä na odpadkoch, nechávajú sa prikrmovať turistami, pre ktorých sa stávajú vďačnou atrakciou a tak strácajú prirodzenú plachosť. Správa národných parkov musí potom zabezpečiť opatrenia, aby zabránila ich bezprostrednému styku s ľuďmi a ohrozovaniu ich zdravia. V prípade synantropných medveďov je získanie výnimky na odstrel záležitosťou dosť jednoduchou, pretože "ČO S NIMI?" Ak sa vtedy ochranárom nepodarí nájsť ZOO prípadne rezerváciu, kde by mohol byť medveď umiestnený, je bez pardónu odsúdený na smrť.
Dôvody, prečo sa medvede stávajú synantropnými, ľudovo povedané kontajnerovými zvieratami, sú viaceré:
  1. Medvede sú ochudobňované o úkrytové možnosti, čím sú donútené zvykať si na prítomnosť ľudí a postupne strácajú prirodzenú plachosť.
  2. Lesné hospodárstvo a zberači lesných plodov narušujú štruktúru lesných porastov a ochudobňujú tak medvede o potravné zdroje. To sa najvýznamnejšie prejavuje v oblastiach, kde hlavnú potravu v jesennom období tvoria plody buka a duba, najmä v prípade vyrúbania takýchto porastov náhle a na dlhú dobu (optimálna fruktifikácia nastupuje až vo veku okolo 80-100 rokov). Medvede sú nútené preorientovať sa na náhradné zdroje.
  3. Neuzavreté odpadky v blízkosti turistických zariadení v biotope medveďa sa stávajú ľahko dostupným zdrojom potravy.
  4. Prikrmovanie medveďov poľovníkmi predstavuje neprirodzený zdroj potravy, na ktorý si ľahko zvykajú.
  5. Synantropnými jedincami sa najčastejšie stávajú mladé jedince. Narušenie sociálnej štruktúry populácie - jej premladenie preto zvyšuje riziko vzniku synantropných jedincov.
Sloboda zvierat vidí jediné efektívne riešenia v prevencii: okamžité riešenie problematiky odpadov v oblastiach chránených území, rezervácií a národných parkov, obmedzenie ďalšieho rozširovania turistických zón, sprísnenie ochrany prirodzených biotopov a sieti chránených území, podpora ochrany hospodárskych zvierat psami pred šelmami, systém odplašovania, zákaz spoločných poľovačiek, úprava regulačného odstrelu medveďov.

Zlatuuuuuuuske koalky

31. března 2007 v 19:58 | Silvia |  Zvieratká

Koala medvedíkovitá

koala
Latinský názov:
Phascolarctos cinereus
(t.j. popolavošedý medveď s vakom)
Anglický názov:
koala bear
Rozmery:
HB (dĺžka tela): 500-820mm;
T(dĺžka chvosta): 10mm;
Výskyt:
Východná a juhovýchodná Austrália .
Charakteristika:
Koaly vyzerajú ako milé malé medvedíky na maznanie, ale nemajú nič spoločné s medveďmi. Sú to veľmi nezvyčajné zvieratá.
Koala má hodvábnu srsť, veľké uši a sploštený nos. Na pohyb po stromoch je veľmi dobre prispôsobená. Má silné zadné končatiny, na ktorých má protistojný palec, na predných končatinách má protistojné dva prsty (končatiny sú päťprsté, na zadných má druhý a tretí prst zrastený). Na rozdiel od väčšiny stromových druhov nemá chvost, ale tak ako ostatné stromové druhy, má zdrsnenú pokožku chodidiel, aby sa mohla lepšie pohybovať po kôre stromov.
koala
koalaŽivia sa takmer výlučne listami eukaluptových stromov (známych tiež ako gumovníky). Napriek tomu, že ich tráviaci systém je natoľko výkonný, že dokáže získať výživu a energiu z tohto málo stráviteľného zdroja, získanie dostatočného množstva potravy dá koalám hodne práce. Preto prespia oveľa viac hodín, ako prebdejú, zvyčajne tak, že sedia v rázsoche stromu objímajúc jeho kmeň. Predpokladá sa, že ich relatívne slabý mozogový výkon je výsledkom potreby zachovať čo najviac energie.
Koalám sa rodí jedno mláďa, ktoré je maličké a neosrstené. Vyštverá sa do matkinho vaku, kde zostane až sedem mesiacov, živiac sa cicaním mlieka. Potom žije určitý čas "napolo vo vaku a napolo mimo neho" - pridŕža sa matkinho huňatého chrbta, až kým nie je úplne samostatné. Samostatnosť dosiahne, keď má približne 18 mesiacov.koala

Statočný pes

29. března 2007 v 12:14 | Silvia |  Zvieratká
Pes zachránil svoju pani, ktorej zabehlo jablko Ilustračný obrázok

Dvojročný zlatý retriever Toby zrejme zachránil svojej majiteľke Debbie Parkhurstovej z Calvertu v americkom Marylande život, keď jej zabehol kúsok jablka a začala sa dusiť.
Pes ju zvalil na zem a poskákal jej po hrudníku, až kým zradný kúsok jabĺčka nevyletel.
Šťastná 45-ročná majiteľka miestnym novinám prezradila, že jedla jablko, a keď jej kúsok zabehol, pokúšala sa ho vykašľať a pomáhala si údermi do hrudníka. No nezabralo to. Pes svoju pani pozoroval, zrazu jej položil predné laby na plecia a zvalil ju na zem.
Ako ležala na chrbte, začal Parkhurstovej skákať po hrudníku a jabĺčko sa uvoľnilo. Podľa lekára by bez Tobyho už asi nežila, zostali jej iba stopy po labách na hrudníku. Pes-záchranca svoju pani ešte pooblizoval, akú odmenu dostal on, to agentúry nepíšu.

ceny za piatu bleskovku

29. března 2007 v 7:18 | Silvia |  Bleskovky

Vek mačky

29. března 2007 v 7:09 | silva |  Zvieratká
Vek mojej mačky
Mačkina gravidita trvá okolo 9 týždňov a po tomto období sa narodia malé, bezbranné mačiatka odkázané na svoju matku. Od narodenia prejdú dlhú cestu životom. Priemerný vek mačky je okolo 14 rokov, ale môžu sa dožiť aj 20 rokov.

O mačke do jedného roku hovoríme ako o mačiatku
Od jedného do 10 rokov pokladáme mačku za dospelú
A po 10 rokoch hovoríme o starobe mačky - seniorský vek

Prvý deňNovonarodené mačiatka sú slepé a takmer neschopné ovládať svoje pohyby a plne odkázané na svoju matku
Desiaty deňV tomto období mačiatka otvárajú oči a skúšajú prvé krôčky
Tri týždneV tomto veku už mačiatka majú prvé kroky za sebou a začínajú ochutnávať tuhú potravu
Päť týždňovMača už dobre udržuje rovnováhu a začínajú prvé hry, mača už nie je tak závislé na matke
Osem týždňovMača si vytvára vzťahy so svojími súrodencami a inými zvieratami a ľudmi v dome
Štrnásť týždňovMača je plne samostatné, aktívne, schopné opustiť matku
Päť mesiacovV tomto období začína pohlavné dospievanie (u jednotlivých plemien je to individuálne)
Dvanásť mesiacovMačka sa už pokladá za dospelú, schopnú sa o seba postarať

Mačky sú dospelé a na vrchole svojich psychických aj fyzických síl medzi 3 - 13 rokom života. Do tretieho roku života sa telo mačky stále vyvíja v závislosti od plemena, a aj jej povahové vlastnosti sú veľmi dobre modelovateľné. V tomto období mačka získava skúsenosti do života a ľahko sa prispôsobí novým podmienkam. Ale ani neskôr to pre mačku nie je problém. Hoci medzi ľuďmi prevláda názor, že 12 mesačná mačka je už dospelá, je to len polovičná pravda. Ako telo tak aj myslenie je v tomto období ešte vo vývoji a schopnosti a vedomosti mačky sa dajú prirovnať k 15 ročným mladým ľuďom.
Mačky asi do 10 roku sú aktívne, veselé, hravé, zvedavé a plné života. Po 10 roku života sú už mačky trochu menej aktívne, najradšej trávia čas podriemkavaním na svojom obľúbenom teplom miestečku. Sú už menej adaptabilné. Podobne ako starý ľudia ani oni nemajú radi veľké zmeny.
V dnešnej dobe sa mačky v priemere dožívajú okolo 14 rokov, ale pri dobrej starostlivosti sa môžu dožiť aj krásnych 20 a viac rokov.
Prinášame Vám tabuľku pre porovnanie ľudského veku s vekom mačky.
Vek mačkyVek človeka
12 mesiacov15 rokov
14 mesiacov18 rokov
18 mesiacov20 rokov
20 mesiacov21 rokov
22 mesiacov22 rokov
2 roky24 rokov
3 roky28 rokov
4 roky32 rokov
5 rokov36 rokov
6 rokov40 rokov
7 rokov44 rokov
8 rokov48 rokov
9 rokov52 rokov
10 rokov56 rokov
11 rokov60 rokov
12 rokov64 rokov
13 rokov68 rokov
14 rokov72 rokov
15 rokov76 rokov
16 rokov80 rokov
17 rokov84 rokov
18 rokov88 rokov
19 rokov92 rokov
20 rokov100 rokov
Zdroj: Caroline Davis - Moja mačka

záchrana delfínov

27. března 2007 v 15:15 | silva |  Ochrana zvierat

Na Galapágoch zachránili päť delfínov uviaznutých na pláži

Záchranárom sa podarilo dostať späť do mora päť delfínov uviaznutých na pláži na GalapágochQuito 19. marca (TASR) - , ďalších sedem morských cicavcov však napriek ich snahám uhynulo.
Delfíny guľatohlavé, ktoré mali štyri až desať metrov, vyplávali na breh cez víkend pri meste Puerto Villamil na ostrove Isabela, najväčšom zo súostrovia patriaceho Ekvádoru.
V nedeľu desiatky záchranárov vyhĺbilo okolo delfínov jamy, ktoré zaplnili morskou vodou. Päť delfínov premiestnili do mora päť kilometrov od pobrežia, čo by im podľa očakávaní malo zabrániť opätovne sa vrátiť k pláži, zvyšných sedem však uhynulo, informovala v nedeľu (miestneho času) hovorkyňa Galapágskeho národného parku.


Som v sutaži

26. března 2007 v 7:05 | silva |  Hocičo iné
Hlasovat sa zacina az 1.4. prosim dajte mi hlasik ak sa vam paci moj blog na http://mackyasona.blog.cz/0703/hlasovanie

piata bleskovka

26. března 2007 v 6:59 | Silvia |  Bleskovky
Prvi traja maju cenu
1.Koľko meria svišť prériový?
2.Koľko váži svišť prériový?

Mačku alebo kocúra...?

24. března 2007 v 8:30 | silva |  Zvieratká
Mačku alebo kocúra...?
Chcete si kúpiť mačiatko a neviete sa rozhodnúť, ktoré pohlavie bude pre Vás vhodnejšie...
Charakterové rozdiely medzi kocúrmi a mačkami nie sú až také veľké ako sa niekedy myslí.
Každá mačka bez ohľadu na pohlavie je sama o sebe jedinečná a s "vlastnou hlavou".
Pokiaľ plánujete kastráciu je pohlavie viac menej neurčujúce. Viac si všímajte správanie mačiatka pri Vašej návšteve u chovateľa, či je to skôr odvážny, zvedavý nezbedník alebo bojko, ktorý stojí opodiaľ alebo varianta "rodený maznáčik", ktorý Vám strká svoju hlavičku do dlane. Samozrejme, to že je mačiatko bojazlivejšie neznamená chybu. V podstate sú to len mačiatka, ktoré majú strach z cudzieho alebo z väčšieho počtu ľudí, ale vo vzťahu k Vám to nemá žiadny predpoklad. Každý vzťah medzi človekom a mačkou závisí na vzájomných sympatiách. Rovnako ako u ľudí, s niektorými sa máme jednoducho radšej.

Výber pohlavia je skôr o tom, ako chceme aby naša mačička vyzerala v dospelosti.
Ak chceme niečo väčšie, mohutnejšie a z časti aj trošku lenivejšie (závisí od plemena a daného jedinca), v tom prípade by sme si mali zvoliť kocúrika.
Ak chceme niečo menšie, jemnejšie, aktívnejšie, veselšie, v tom prípade by to mala byť mačička.
Pokiaľ sa nechceme venovať chovu je výber pohlavia len na základe Vášho vkusu.
A však pre obe pohlavia platí, že pokiaľ je to len domáci spoločník je lepšie ho nechať v dospelom veku ( po prvom roku života a neskôr) kastrovať.
Predídete tým problémom s obdobiami ruje, kedy mačky hľadajú a volajú kocúra hlasným mňaukaním a kocúri močom značkujú svoje územie a tiež môžu mačku volať hlasným mňaukotom.
Ak sa chcete so svojím maznáčikom zúčastňovať výstav, kastrácia nie je prekážkou. Aj kastrované mačky a kocúri majú na výstavách svoje výstavné triedy. Kastrácia často prináša v oblasti výstav viac výhod, pretože mačka nestráca kondíciu v dôsledku ruje, u mohutných plemien kastrácia zvýrazní mohutnosť, naopak zase u štíhlych plemien je treba dať pozor na guľatenie sa bruška, zlepší sa lesk srsti.
Kastrácia mení správanie mačiek. Kastrovaný jedinci sú pokojnejší, menej aktívny, viac času trávia podriemkávaním, ak majú voľný výbeh, viac sa zdržujú v okolí domu.

Zvieratka spolu

24. března 2007 v 8:24 | silvia |  Obrázky

Privykanie morčaťa

21. března 2007 v 18:57 | silvia |  Morčatá

Privykanie

Škrabkanie na zadočku mnohé morčatá zbožňujú
Mám ťa rád
Keď morča donesiete domou, bude veľmi vystrašené, po stresujúcej ceste sa ocitlo v neznámom prostredí s neznámymi ľuďmi. Nakoľko v chovprodukte sa morčatám nevenujú, na ľudí všeobecne nie sú zvyknuté. Žrať mu hneď po príchode domou ani zatiaľ z ruky dávať nemusíte, aj keby bolo ako hladné, zo strachu žrať nebude. Zo svojich vlastných skúseností môžem doporučiť hneď začať s privykaním. Zoberte si ho na kolená, nezabudnite na nejakú handru, aby vás nepocikalo a hladkajte ho čo najdlhšie, jak sa vám bude chcieť. Ako som už spomenula, každé morča má inú povahu, a preto fáza privykania môže trvať od dvoch hodín, do jedného roka. Väčšinou však týždeň až dva mesiace. V niektorých literatúrach sa odporúča nechať morča aspoň niekoľko dní na pokoji a nechytať ho, z vlastných skúseností však môžem povedať, že čím dlhšie ho necháte na pokoji, tým dlhšie si bude privykať. A hlavne, ak by ste mu hneď dali do klietky domček, zalezie do neho a stále bude bojazlivé. Preto nič nebráni tomu, aby ste začali hneď, a brávali si morča čo najčastejšie. Iste, sprvoti bude vystrašené, tomu sa však nevyhnete nikdy. Ak ste si kúpili rovno dve morčatá, budú to mať jednoduchšie, nebudú sa cítiť tak sami. V tomto pre nich neľahkom období si budú navzájom oporou, preto je veľká pravdepodobnosť, že aj neskôr spolu budú vychádzať dobre. Keď si ich však budete brávať, občas si ich berte aj po jednom, keď budú spolu, budú sa sústrediť hlavne jeden na druhého. Zo začiatku nedávajte do klietky domček. Morča by sa do neho stále schovávalo a dlhšie by si privykalo. Zo začiatku zrejme bude žrať, len keď bude samo. Keď si od vás prvý krát vezme potravu z ruky, bude to prvý úspech. Postupne si na vás privykne a bude sa s vami cítiť dobre, rozvalí sa keď ho budete hladkať, a bude si spokojne mrmotať. Vtedy mu môžete dať do klietky aj domček.
Sedíme v paničkinom lone a je nám fajn
Aké dobroty sa tu rozdávajú?
Každé morča má rado inak hladkanie, a vy postupne, keď vám začne dôverovať prídete na to, čo má rado to vaše a čo nie. Niektoré morčatá napr. nemajú radi hladkanie na zadnej časti tela, iné to milujú. Ale pri takom, ktoré má rado len hladkanie na určitých miestach je pravdepodobnosť, že si po dlhšej dobe privykne a nechá sa rado hladkať všade. Ak sa mu hladkanie páči, spokojne si krochká, príp. sa natiahne alebo vám oblizuje ruku. Ak sa mu to nepáči, rozčuľuje sa, odskakuje preč, alebo vyhadzuje zadkom do vzduchu príp. vás kope do ruky. Tak napr. môj Bertík zozačiatku neznášal, keď som ho hladkala na zadočku, teraz to miluje, natiahne sa a spokojne vrní. Alfréd takisto nemal rád hladkanie na zadku a ani na bokoch, mohla som ho hladkať len na malom mieste za hlavičkou a na iné si nezvykol. Robte len to, čo robí vášmu morčaťu dobre.

Možné problémy s privykaním
1. Morča sa trasie, keď ho hladkáte - strasie len keď sa ho dotknete rukou
Má buď zlé skúsenosti s predchádzajúcimi majiteľmi, alebo (pravdepodobnejšie) je priveľmi od prírody plaché. Počítajte s tým, že ak je to druhá možnosť, bude trvať aj rok, kým si privykne. Najlepšie urobíte, keď budete chovať spolu s ním druhé morča, bude sa mu privykať ľahšie. Sprvoti si musí zvykať len na vašu prítomnosť, preto si ho zoberte, zabaľte do handry a nechajte tak, napr. si ho dajte na kolená. Zatiaľ ho nehladkajte. Ak máte druhé morča a to nie je tak bojazlivé, to hladkajte, a ak bude pri tom aj rozprávať, to prvé to bude ukľudňovať. Počítajte s tým, že bude trvať zrejme dlhší čas, kým sa prestane triasť. Môj Alfréd bol taký, prestal sa triasť po cca. mesiaci alebo dvoch a zvykol si až po roku.
2. Máte ho už dlho ale stále sa pred vami schováva, neobľubuje hladkanie
Aj spočiatku plachá Nenuška si čiastočne zvykla
Málokedy sa také vyskytne ale vyskytuje sa. Je to morča, ktoré má viac z toho divého a minimum z domáceho, krotkého. S obľubou behá po byte, všetko by preskúmalo. Ale keď ho chcete pohladkať ujde. Ak sa nedá, tak aspoň splašene pobehuje či poskakuje. Ak si ho zoberiete na kolená, ak môže začne za chvíľu zoskakovať. Čo tu radiť. Má to v povahe. Samozrejme aj takéto morča časom trocha skrotne. Ale je možné, že hladkanie nezačne obľubovať nikdy. Príkladom je moja Nenuška, zo začiatku, keď som zabudla zavrieť dvierka klietky ušla a v noci behala po izbe. Teraz majú stále dvierka otvorené a už ju ani nenapadne ujsť. Veľký úspech bol, keď mi prvý krát z vďačnosti oblizovala ruku, keď som ju hladila. V klietke sa pohladiť nedá, ale keď si ju zoberem, už neuteká, spokojne sa usadí a občas aj mrmoce. Stalo sa z nej polokrotké prasiatko. Že si to vaše nezvykne nikdy nie je veľká pravdepodobnosť, ale aj výnimky potvrdzujú pravidlo. Ja som také morča ale ešte nemala.
3. Morča je zlostné, napáda druhé morča/tá
Máš pre mňa niečo dobré?
Fronta na dobrotu
Toto sa stáva najčastejšie keď je jedno morča zabývané a druhé ste neskôr prikúpili. Ich zblíženie môže a nemusí byť bezproblémové. Prvé morča niekedy berie druhého ako votrelca vo svojom revíri, často naňho útočí, hlavne ak to druhé je menšie. Najlepšie urobíte, keď rozdelíte klietku na dve časti nejakou sieťkou alebo pod. tak, aby sa niekoľko dní mohli len oňuchávať, ale nedostali sa k sebe. Tiež ich skúste nechať spolu prebehnúť v prostredí, ktoré je obom morčatám cudzie. Za nejaký čas by si mali na seba zvyknúť a bezproblémovo spolu žiť. Problémom ostáva, ak sa vám podarí kúpiť notoricky zlostné morča. Také je schopné naháňať iné morča po klietke a hrýzť ho. Ak ho hryzie tak, že mu vykusne chlpy alebo aj kus kože, oddeľte ich. Môžete skúšať spoločné privykanie so sieťkou, ale bude to určite problematické. Také morča je najlepšie keď sa chová osamote. Pokiaľ nespôsobuje druhému morčaťu zranenia, môžete skúšať zbližovať ich, alebo zlostné morča oddeľte. Pozor! Morčatá sa bežne občas kusnú, problémom to začína byť len vtedy, ak je to bezdôvodné, je to často, druhé morča kričí od bolesti, príp. krajný prípad spôsobené zranenia. Odôvodnené pohryznutie je napr. keď sa bijú o žrádlo, alebo jedno morča leží, a to druhé sa začne hrabať cez neho, vtedy ho pohryzne, ale len tak jemne, aby mu dal najavo, že sa mu to nepáči. Druhé morča nekričí a vtedy je to normálne a netreba sa nad tým znepokojovať. Problémová v tomto smere bola moja Nenuška. Bolo to veľmi zlostné morča a Sunny naháňala po klietke a hrýzla ju. Pred Bertíkom mala trocha rešpekt, ale nie natoľko, aby som mu raz nenašla vyhryznutý kus kože. To bolo ale naštastie jediný raz, keď zranila iné morča. Bola som z nej veľmi nešťastná a nevedela čo s ňou. Ale nakoniec si aj ona zvykla, hoci to trvalo pár mesiacov a prestala napádať ostatné morčatá. Teraz je s ňou kľud. Ale bolo to aj pre mňa veľmi bolestné obdobie. Problémové morčatá berte ako problémové deti, tých by ste sa tiež len tak nezbavili. Nenuška je dôkaz, že láska a trpezlivosť robia zázraky.
4. Morča náhle zmenilo svoje správanie
Či už to trvalo kratšie či dlhšie, konečne si na vás zvyklo. Nechá sa chytiť a žerie vám z ruky. A zrazu - z ničoho nič sa zmení a zase je to vystrašené morča, ktoré ste si kedysi priniesli domou a začne splašene behať po klietke pri najmenšom pohybe. Pravda je taká, že morča zažilo šok. A pritom mohlo ísť len o nejakú banalitu. Skúste porozmýšľať, čo to mohlo byť, a ak sa dá, nabudúce sa tomu vyvarovať. Nebojte, morča si teraz na vás rýchlo zvykne, bude mu to trvať deň či pár dní a zase bude ako predtým. Mne sa to stalo s Alfrédom. Nechápala som, čo to doňho vošlo, čo sa to stalo. Už bol zvyknutý a zrazu sa zase začal triasť keď som ho chcela hladkať, tak, ako zo začiatku. A potom mi to došlo. Moja Fifinka mala vtedy hnačku, a od zverolekára dostala injekcie, ktoré som jej každý večer pichala. A ona pritom tak jačala, jak keby som ju z kože drala. A to všetko počul Alfréd, ktorý si z toho musel vydedukovať, že sa deje niečo strašne zlé. A takto to dopadlo. Fifinku som odvtedy pichala tak, aby to Alfréd nepočul, a ten si za pár dní zas zvykol. Kamoškine morča zase dostalo takýto šok po tom, čo bolo prvý raz za búrky samo doma.

Strva pre morčatá

21. března 2007 v 18:54 | silvia |  Morčatá
Vhodné divé rastliny:
  • kostihoj
  • bodliak
  • tráva
  • pastierska kapsička
  • mladá žihľava
  • púpava
  • štiav lúčny
  • hviezdica prostredná
  • skorocel

Koľko krmiva denne morča potrebuje?


Morča žijúce vo voľnej prírode je v menších dávkach počas celého dňa. Dávajte preto vášmu morčaťu stále menšie množstvá rôzneho krmiva. Morča musí mať takisto dostatok pohybu, lebo keď stále sedí v malej klietke nudí sa a zožerie viac, ako potrebuje. Príliš tučné morča je ohrozené na zdraví a skôr zomrie. Zbytky jedla, ktoré morča neskonzumuje raz denne vyberajte z klietky, aby sa nezačalo kaziť. To by ho ohrozilo na živote, ak by takúto potravu skonzumoval.
1. Ovocie, zelenina a zelené krmivo
-sú dôležitým zdrojom vitamínov, minerálov a ostatných nevyhnutných látok a sú základnou zložkou potravy pre morča. Podávajte len zrelé.
Ovocie:
Vhodné: Takmer všetko ovocie, podľa sezóny. Napr.: jablká, banány, jahody, grepy, melóny, kiwi, mandarínky, pomaranče, citróny, čerešne, ríbezle, melóny.
Čiastočne vhodné: Hrušky (veľké množstvo nafukuje).
Zelenina:
Vhodné: Listy karfiolu, mrkva, mrkvová vňať, zemiaky, paprika, petržlen, červená repa, uhorky, zeler, špenát, paradajky, cukety.
Čiastočne vhodné: hlávkový šalát a čínska kapusta (veľké množstvo dusičnanov), všetky druhy kapusty, karfiol, kaleráb aj s listami, brokolica, cvikla (spôsobujú nadúvanie).
Nevhodné: staršie listy hlavne červenej a bielej kapusty.
Jedovaté: zelené zemiaky, zemiakové klíčky, surová fazuľa.
Zelené krmivo z lúk:
Vhodné: Tráva, púpavové listy, žihľava, praslička, rebríček, kostihoj.
Čiastočne vhodné: ďatelina (spôsobuje nadúvanie).
Jedovaté: medvedí cesnak.
Pokiaľ zbierate zelené krmivo vonku, dbajte na to, aby nepochádzalo z blízkostí ciest, tovární a polí (pesticídy a insekticídy). Tiež ho nezbierajte tam, kde chodí veľa psíčkarov (možnosť prenosu infekcie cez výlučky psa na morča).
Mokrá tráva: koniec mýtu!
Mnohí chovatelia sa tým riadia dlhé roky a aj dnes vám mnohí veterinári budú tvrdiť, že mokrá tráva nadúva. Skutočnosť je ale iná. Morčatám mokrá tráva nevadí, ak ju skonzumujú hneď. Nesmie však dlho stáť, a hlavne ak je na kope, napr. ju neskladujte v igelitovej taške, inak môže zatuchnúť príp. začať plesnivieť. Ak ju chcete skladovať, je treba ju vysušiť, a to tak, že ju rozložíte na väčšiu plochu. Mokrá tráva je dokonca výhodná oproti suchej v tom, že dážď z nej zmyl prípadné psie výlučky (cez ktoré sa môže prenášať príp. infekcia).
2. Seno
Čerstvé seno musí mať morča stále k dispozícii. Väčšina väčších predávaných klietok pre hlodavce obsahuje ako súčasť aj jasličky na seno. Ich výhoda je v tom, že seno je v nich stále čerstvé, teda morčatá si ho nezašpinia močom a výkalmi. Najlepšie je, ak sú jasličky zvonka klietky, a teda šantivé morča do nich nemôže skákať a zraniť sa.
Seno môžete kúpiť v chovateľských obchodoch a hypermarketoch. Žiaľ, väčšina nie je príliš hodnotná. Najlepšie je, ak je seno mierne nazelenalé. Nemalo by byť prašné, ak by morča takéto seno často dostávalo, môže dostať zápal očí a podporuje to aj zápal pľúc. Skôr, ako seno kúpite, dobre ho obzrite zo všetkých strán, či nie je prašné alebo hnilé. Hlavne v hypermarketoch je často problém nájsť bezprašné seno. Obehajte viac obchodov a nájdite taký, kde predávajú seno vyhovujúce. Výhoda je, ak seno neobsahuje príliš hrubé stonky, pretože morčatám tom veľmi nechutí, ale v podstate to nevadí. Ak sa rozhodnete pridávať seno morčatám priamo do klietky, pridávajte často a malé množstvo, aby to nemali možnosť veľmi zašpiniť močom a výkalmi.
Tip: Pripravte si seno samy! Aj vás chytajú zimomriavky z cien sena v obchodoch? Jednoduché riešenie! Natrhajte alebo nakoste si trávu a nechajte ju vysušiť. Rozložte ju na väčšiu plochu a počkajte, kým nezačne žltnúť. Keď bude čiastočne žltá (ale obsahuje ešte aj mierne zelené časti), dôkladne ju skontrolujte, či nezačala plesnivieť alebo nezatuchla (privoňajte) a môžete ju podať morčatám.
3. Kŕmne zmesi s obilninami
Dostanete kúpiť v chovateľských obchodoch. Slúžia hlavne ako pochúťka, morčatá ich zväčša milujú, nie sú však nevyhnutné. Môžete tieto zmesi kupovať, obsahujú aj rôzne vitamíny, morčaťu ich však dávajte v menších dávkach. Jedno morča by nemalo za deň skonzumovať viac ako jednu polievkovú lyžičku tohto krmiva. V opačnom prípade z neho morča ľahko priberá, a obézne morča je náchylnejšie na niektoré choroby a žije kratšie. Nedajte sa preto obmäkčiť morčacím žalostným kvíkaním, ktorým sa rado dožaduje svojich pochúťok, je to len pre jeho dobro.
4. Pitná voda
Rovnako ako u človeka, aj morčací organizmus tvorí z väčšej časti voda. Mali by ju mať preto stále k dispozícii. Pri dostatočnom množstve zeleného krmiva je síce morča, rovnako ako aj iné hlodavce možné chovať aj bez vody, neodporúčam to však, pretože morča tým trpí, nemôže sa napiť, keď má smäd. Istá chovateľka potkanov napr. spozorovala, že odkedy im začala dávať vodu, prestali byť matky agresívne na svoje mláďatá.
Vodu je dobré vymieňať každý deň, inak sa môžu začať tvoriť riasy. Ak sa začnú tvoriť, je potrebné ich mechanicky odstrániť. Riasy sa najskôr začnú tvoriť dole, poproste niekoho, kto má chudé prsty, nech si dá na malíček kúsok WC papiera či servítky a vytrie to.
Nie je napájadlo ako napájadlo. Na našom trhu je žiaľ, stále dosť aj nekvalitných, ktoré spoznáte jednoducho podľa toho, že z nich začne tiecť, ak sa o ne morča len oprie, príp. keď sa z neho napije, neprestane tiecť a kvapká do klietky. Odporúčam preto zohnať si napájadlo značky Ferplast, s ním sa vám to nestane. Morčatá nebudú mať problém napiť sa, ale bude tiecť len vtedy, keď má. Zoberte si Zlaté Stránky a obvolajte chovprodukty a chovateľské potreby a spýtajte sa, či majú napájadlo práve tejto značky. Najlepšie je, ak sa dá toto napájadlo zavesiť priamo priloženým drôtikom na mreže klietky, lebo sú aj také, ktoré majú časť, ktorá sa strká medzi mreže, toto však ľahko padá. Mne sa posledne nedarilo zohnať napájadlo s drôtikom, a tak som to vyriešila tak, že som sekundovým lepidlom prilepila na vrch malý krúžok, cez to som prevliekla drôtik (viz. obr).
Ak má morča dostatok vody v potravinách, ktoré dostáva, pije málo, alebo vôbec, napriek tomu mu nechajte vodu stále k dispozícii. Je bežné, že niekedy aj niekoľko dní nepije. Inokedy vypije pol napájačky za deň.
5. Doplnky výživy
- Suché pečivo. Hoci pre morčatá nemá veľmi výživnú hodnotu, obrusujú si na ňom svoje stále rastúce zuby, čo je veľmi dôležité. Morčatá ho okusujú veľmi radi. Neodporúčam sušiť chlieb, pretože veľmi rýchlo chytá pleseň. Vhodné sú rožky alebo žemle. Neodporúčam však kupovať suché, alebo sušiť ich doma len tým, že sa nechajú niekoľko dní zostarnúť. Na pečive sa totiž už po dvoch dňoch začne tvoriť pleseň, hoci ju vtedy ešte nie je vidno. Vhodné je preto kúpiť čerstvé pečivo a nechať na radiátore, príp. nejako inak rýchlo vysušiť. Toto isté platí samozrejme aj pre ľudí, všetkým nám plesne pomaly škodia! Pravidelná konzumácia plesní podporuje vznik rakoviny. Plesne nie je možné odstrániť ani tepelnou úpravou.
- Suché vetvičky stromov. Môžu sa použiť na obrusovanie zubov miesto pečiva, nie všetky morčatá ich však obhrýzajú. Vyberajte len také, o ktorých určite viete, že nie sú jedovaté.
- Vetvičky vŕby poslúžia ako prírodné antibiotikum. Môžete ich natrhať morčaťu, ktoré má ľahšiu virózu a nepotrebuje nutne normálne antibiotiká. Nezaručujem vám však, že ich morčatá aj budú konzumovať. Listy obtrhajte, nechajte len čisté konáriky. Môže podávať aj ako prevenciu.
- Niekedy môžete kúpiť aj obilninové tyčinky, morčatám chutia a slúžia rovnako aj na brúsenie zubov.
- Soľ na lízanie, morčatám nemusí chutiť, nie je nevyhnutná. Ak ju vaše morčatá ignorujú, môžete ju rozdrviť a pridať kúsok do vody, alebo tým troška posypať ich obľúbené krmivo. Nie je však pre ich život nevyhnutná.
- V chovateľských potrebách sa dajú nájsť rôzne maškrty
- V zime sú dobré klíčky

Svišť prériový

21. března 2007 v 18:49 | silvia |  Zvieratká
Obýva rozsiahle oblasti prérií od juhu Kanady až po severné Mexiko. Má robustné telo a guľatú hlavu. Dospelý svišť meria 30 - 45 cm a váži asi 2 kg. Sfarbenie srsti je svetlé, žltkasté, na chrbte hnedé. Má krátky sploštený chvost s čiernou špičkou. Kolónie svišťov obývajú zložité podzemné nory. Celá kolónia je rozdelená na skupiny, ktoré tvorí jeden samec a viac samičiek s mláďatami. V nebezpečenstve vydávajú svište varovné štekanie, ktoré upozorňujú na blížiaceho sa nepriateľa (dravý vták, šelma, človek) a v rýchlosti sa všetky svište ukrývajú do nory. Vstup do nory je chránený zvláštnym valom, ktorý chráni noru pred dažďom a dravcami. Samica rodí po 35 - 40 dňoch gravidity 2 - 6 holých, slepých mláďat. Za dva mesiace sú mláďatá úplne samostatné a pohlavne dospievajú vo veku dvoch rokov. Svište sa živia senom a rôznymi suchými trávami. V zajatí si občas radi pochutnajú na mrkve, jabĺčkach a púpavových listoch.

Male morcatka

21. března 2007 v 18:35 | Silvia |  Morčatá
Tak tu su nase male morcatka ( Kikine ) narodene 10.3.2007 uz su trochu väcsie ako na fotke ale stale su zlate:

Ceny za štvrtu bleskovku

15. března 2007 v 15:10 | silvia |  Bleskovky

Psikovia

13. března 2007 v 7:01 | silvia |  Obrázky