Globálne otepľovanie

3. listopadu 2007 v 13:09
Globálne otepľovanie
Priemysel a ďalšie ľudské aktivity (ako odlesňovanie) vypúšťajú do atmosféry zvýšené množstvá plynov, najmä oxid uhličitý. V súčasnosti tieto zdroje uvoľňujú do ovzdušia každý rok viac než sedem miliárd ton uhlíku väčšina tohto množstva tam pravdepodobne zostane po obdobie jedného storočia alebo i dlhšie. Oxid uhličitý je dobrým pohlcovačom vyžarovaného tepla , vychádzajúceho zo zemského povrchu, zvýšené množstvo oxidu uhličitého preto pôsobí nad povrchom ako pokrývka a udržuje ho teplejšie, ako by bol za normálnych okolností. So zvýšenou teplotou sa v atmosfére zvyšuje také množstvo vodnej pary, to sa predáva k pokrývkovému efektu a spôsobuje ďalšie otepľovanie.
O globálnom otepľovaní hovoríme, keď sa priemerná teplota oceánov a atmosféry počas viacerých rokov zvýši v mierke celej planéty. Vo všeobecnom význame sa tento termín používa na klimatické zmeny pozorované na konci 20. storočia.
Je tiež pravda, že hlavnou príčinou zvýšenia hladiny mora o 5 až 6 metrov behom poslednej teplej iterglaciálnej periódy bolo zmenšenie antarktických alebo grónskych ľadovcových štítov. Zmeny behom kratších období sú však riadené inými faktory, ich kombinácie významne pôsobia na priemernú výšku morskej hladiny. Ďalším podstatným faktorom sú topiace sa ľadovce. Keby sa všetky ľadovce mimo Antarktídy a Grónska sa roztopili, morská hladina by sa zvýšila asi o 50 cm. K podstatnému ústupu ľadovcov došlo behom minulého storočia. Odhaduje sa, že roztápanie ľadovcov v tomto období mohlo k pozorovanému globálnemu zvýšeniu morskej hladiny o 10 až 15 cm prispieť asi o 5 cm.
Aké budú priame účinky samotnej klimatickej zmeny na ľudskom zdraví? Ľudia môžu žiť pohodlne v mnohých rôznych podmienkach a sú schopní sa prispôsobiť širokému rozsahu podnebia. Naozaj extrémne podmienky však nie sú znesiteľné a môžu byť príčinou prenosu niektorých chorôb. Hlavným problémom pri odhade účinku klimatických zmien na zdravie je odlíšenie vplyvu klímy od veľkého množstva iných faktorov (vrátane ďalších faktorov životného prostredia), ktoré zdravie ovplyvňujú. Hlavným priamym účinkom klimatických zmien na samých ľuďoch bude stres z tepla pri extrémne vysokých teplotách, ktoré sa budú vyskytovať častejšie a na viacerých miestach. Štúdie s údajmi z veľkých miest, kde sa obvykle vyskytujú vlny tepla, ukazujú, že počet úmrtí sa môže behom dňa s neobvykle vysokými teplotami zdvojnásobiť alebo strojnásobiť.
Živočíšne a rastlinné druhy začali v dôsledku globálneho otepľovania vymierať alebo meniť sa rýchlejšie, ako sa predpokladalo. Vyplýva to z analýzy stoviek vedeckých štúdií. Rýchlosť, akou dochádza k adaptácii, prekvapuje aj biológov a odborníkov v oblasti ekológie. Podľa analýzy mnohých štúdií v dôsledku klimatických zmien vymrelo už najmenej 70 druhov žiab, prevažne tých, ktoré obývali horské oblasti, pretože nemali kam utiecť pred zvyšujúcou sa teplotou. Vážne ťažkosti má 100 až 200 živočíšnych druhov, ktoré žijú v studených oblastiach, napríklad tučniaky a polárne medvede.
Golfský prúd sa ťahá od Mexického zálivu pri Floride, popri východnom pobreží USA, cez Atlantik až k Veľkej Británii, Nórsku a Islandu. Po jeho povrchu prúdi teplá voda, ktorá ohrieva Európu a zmierňuje zimy a naspäť v hĺbke až piatich kilometrov sa vracia na juh voda studená. Ako sa voda na severe planéty ochladí, zvýši sa jej hustota a vďaka riekam a topiacim sa ľadovcom klesne jej slanosť.Vedci začali zbierať detailné merania masívneho teplého prúdu pozdĺž línie od Bahamských ostrovov až po Afriku. Dosiaľ sa im podarilo zistiť, že sila prúdu sa počas roka výrazne mení. Od začiatku meraní však neuplynul dostatočne dlhý čas na to, aby mohli povedať, či naň má vplyv aj globálne otepľovanie

Časová chronológia výskumu globálneho otepľovania

1827
Francúzsky vedec Jean-Baptiste Fourier ako prvý spomenul termín skleníkový efekt, fenomén, pri ktorom atmosférické plyny zadržiavajú slnečnú energiu, čím sa zvyšuje teplota povrchu Zeme, keďže teplo nemôže unikať späť do kozmu.
1896
Švédsky chemik Svante Arrhenius zistil, že spaľovanie fosílnych palív (ropa, plyn, uhlie) produkuje oxid uhličitý, jeden zo skleníkových plynov.
1958
Americký vedec Charles David Keeling zistil, že koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére každoročne narastá, pričom ako príčinu určil prudký priemyselný rast po 2. svetovej vojne.
1970-1979
Európski a americkí vedci postupne identifikovali aj ďalšie plyny spôsobujúce skleníkový efekt - metán, oxid dusičnatý, chlorokarbón.
1979
Správa americkej Národnej akadémie vied tvrdí, že skleníkový efekt spôsobuje globálne otepľovanie a varuje, že politika vyčkávania povedie k štádiu, kedy už bude neskoro konať.
1988
Bol založený Medzivládny panel o klimatických zmenách (IPCC) pod patronátom OSN. Jeho úlohou je merať a analyzovať globálne otepľovanie.
1990
Prvá správa IPCC hovorí, že množstvo skleníkových plynov, ktoré vytvárajú ľudia, v atmosfére narastá, a predpovedá, že tento nárast spôsobí globálne otepľovanie.
1992
Na summite v Riu de Janeiro OSN vytvorila Konvenciu o klimatických zmenách a vyzvala na dobrovoľné znižovanie emisií skleníkových plynov.
1995
Druhá správa IPCC konštatuje, že koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére ďalej narastá. "Získané dôkazy ukazujú zrejmý vplyv človeka na globálnu klímu."
1997
Krajiny Konvencie o klimatických zmenách podpísali Kjótsky protokol, ktorý od priemyselných krajín žiada, aby do roku 2012 znížili emisie šiestich skleníkových plynov o 5,2 percenta v porovnaní s úrovňou v roku 1990.
2000
Deväťdesiate roky sú definované ako doteraz zaznamenané najteplejšie desaťročie.
2001
Podľa tretej správy IPCC globálne otepľovanie spôsobuje pravdepodobne ľudská činnosť, hoci vplyv na klímu nevie odhadnúť. Predpovedá, že do roku 2100 sa globálna atmosférická teplota zvýši o 1,4 až 5,8 stupňa Celzia a úroveň morí stúpne o 0,09 až 0,88 metra.
USA, ako najväčší producent skleníkových plynov, odmietli ratifikáciu Kjótskeho protokolu s tvrdením, že je príliš nákladný pre ekonomiku.
V novembri sa signatári Kjótskeho protokolu dohodli na pravidlách zmluvy.
2004
Rusko ratifikovalo Kjótsky protokol, čo umožnilo jeho vstup do platnosti.
Medzinárodná agentúra pre energetiku konštatovala, že najväčším producentom oxidu uhličitého sa stala Čína.
2005
16. februára začal platiť Kjótsky protokol.
2006
Nové štúdie naznačujú, že klimatické zmeny sa už začali topením ľadovcov v Alpách, Grónsku a na Severnom póle.
2007
Britskí vedci predpovedajú, že rok 2007 bude doteraz najteplejší.
Budúcnosť klímy JE v našich rukách. A ako už niekto správne poznamenal, globálne otepľovanie nie je záležitosťou politickou, ale skôr morálnou.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Jitka Jitka | Web | 18. listopadu 2007 v 13:45 | Reagovat

Ahoj dlouho jsem tu nebyla a je tady zase co číst. Pozvala bych tě také ráda do soutěže o nej colorku a nej mandalu. Zastav se na mém blogu . Pá

2 Jitka Jitka | Web | 21. prosince 2007 v 18:46 | Reagovat

Přeji krásné Vánoce a zvu tě na další soutěž, tentokrát fotografickou. Podívej se na blog a přihlas se.Budu ráda.

3 Rayne Rayne | Web | 9. srpna 2008 v 11:37 | Reagovat

Máš moc pěknej blog

Podívej se taky na můj a zanech komentář

díky

4 sarah137 sarah137 | Web | 10. listopadu 2008 v 18:57 | Reagovat

mas dobry blog, ja mam na mojom o oteplovani napisane podla najnovsich poznatkov

5 amy amy | Web | 23. srpna 2012 v 12:25 | Reagovat

ahoj škoda, že posledný príspevok je z roku 2007, možno už más nový blog alebo už sem nechodíš vôbec...celkom zaujímavé veci sú tu! :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama